reklama

Bude nás o jedného viac

O jedného maličkého, najmenšieho, ale na druhej strane na dlho najdôležitejšieho človiečika na svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

V júni sa mi rúcal svet. Veľmi rýchlo a ja som nestíhala nájsť iné pevné miesto, na ktoré sa s istotou postavím.

Po tom, čo ma doktor niekoľkokrát ubezpečil, že tehotná určite nie som, len možno zle znášam odlúčenie od syna a novú prácu, som mu uverila. Asi tak na dva týždne. Vlastne neverila som jemu, ani sonu, ale krvnému testu. Negatívny. Dobre, tak sa zo mňa stala citlivka.

19. jún 2006:
Ibaže citlivky možno odpadávajú každý tretí deň, sú malátne a zvracajú, ale určite nekrvácajú. Tak som si povedala, že radšej budem na pohotovosti znášať reči o mojej precitlivelosti ako niečo zanedbať. O polnoci som sa vybrala na pohotovosť v Ružinove, kde ma najprv (podľa môjho očakávania) sfúkli ako narodeninovú sviečku, že s takými banalitam vyrušujem vyťaženú pohotovosť a behom polhodiny (po doručení výsledkov z labáku) na mňa nakričali ako na nesvojprávne decko. Ako keby som ja za všetko mohla.
S "nesmiernou dávkou empatie" mi doktorka oznámila, že som mimomaternicovo tehotná a že ma práve zaradila do červeného programu. Naozaj dobre sa počúvalo mentorské: "Kde ste bola doteraz?" No kde? V lekárskej starostlivosti! "Uvedomujete si vôbec, čo sa deje?"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No bola by si prekvapená moja drahá, ako veľmi si to uvedomujem!
Uvedomujem si, že celý čas ako som bola prvý krá tehotná a čakala Andrejka, tak ma doktor strašil, čo všetko sa mi môže stať. Hlavne, že tých deväť mesiacov ani možno spolu nezvládneme. A veľmi dobre si pamätám aj to, ako sme to a Aďkom tvrdohlavo nakoniec zvládli. Aj na to, ako prebiehal pôrod "pod odborným dozorom", ktorý spolu s mojím zdravotným stavom spôsobil, že mi doktor neskôr oznámil, že ďalšie dieťa u mňa nepripadá do úvahy. Jedine, že by sa mi nepáčilo po zemi chodiť. A teraz som tehotná a môjmu dieťatku sa "u mňa" nepáči. A ešte mnoho iných vecí sa mi mihalo v hlave. Od strachu, po tie typický ukrivdené - Bože, veď ja ho ľúbim a nemôžem a toľko žien na svete má deti bez akýchkoľvek problémov a nechce ich.
Ja nemám na výber. Je to vôbec spravodlivé?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak som na o dva dni odovzdala na operačnom stole kus tkaniva a niekoľko týždňové embryo. Doktorka zákrok okomentovala naozaj citlivo: "No, pani Mešková, stihli sme to naozaj na poslednú chvíľu! Keby ste prišli o deň neskôr, tak neoperujeme, ale pitveme! Už ste krvácali do brušnej dutiny. A prišli ste o ľavý vajíčkovod, takže vaše šance, nech boli predtým akékoľvek, sú teraz 50%."
Toľko citlivosti .... Bože, osem cm tkaniva a 50% v háji. ...

A potom bolo veľa smútku. Pocitov zbytočnosti a osamelosti. Nový gynekológ, ktorý asi ako jediný hájil česť celého zdravotníctva. Povzbudil. Nikdy nič nezatajil, ale vždy zvolil primeraný prístup. Snažil sa pomôcť a poradiť. Ale pocitu, že ste zlyhali, že ste prišli o niečo cenné, že svet je nespravodlivý a prečo ja? a prečo my?, v tom nepomôže nikto iný. Tým si musí prejsť každý sám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom prišiel 28. október. A Lienke bolo zase zle. A tak sa s Beďom vybrali na pohotovosť. A zase spravili testy a zas boli negatívne.
"Viete, teraz sa pani Mešková, nemôžete báť všetkého!"
Ale ja sa nebojím všetkého! Ja sa bojím už iba jedného! A všetko vyzerá rovnako. A ja viem, ako to vyzerá. Že preháňam, ale to mi povedal aj lekár v Banskej Bystrici, niekedy koncom mája. A krvný test som mala tiež negatívny. A skončila som na operačnom stole s extrauterinou!
"Je mi ľúto. Test je negatívny. Viac pre Vás nemôžeme urobiť!"

Nasledujúce štyri týždne som sa poctivo socializovala. Najprv mi bolo iba nevoľno a bola som malátna. Potom sa socializovala dva krát týždenne a neskôr každý deň. Tak mi občas zišlo na um, že na čo nám je vlastne 4-izbový byt, keď sa najdlhšie zdržujem v miestnosti s rozmermi 1x1,5m, s nie práve najpríjemnejšími arómami.
Moje pobyty na toalete prekročili 4 denne a boli o ňom informovaní všetci susedovci. V tejto fáze som zapochybovala o autentickosti výpovedí všetkých bulimičiek. Zvracať potichu sa skrátka nedá! Gabi, Help!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

27. november:
Tehotná byť nemôžem, na to mám "papier", tak to som si asi zhumpľovala zažívací trakt. Ale ja už nemôžem k doktorom! Nechcem ich už ani vidieť! Bobko ma však vystrašil svojím prasknutým slepým črevom, ja som sa vystrašili žlčníkovou kolikou, na ktorú si ešte stále dobre pamätám a Jožko Klucho ma postrašil cudzím slovom. :) Drahý ma naložil do auta a dobrovoľne nasilu odvliekol na pohotovosť, ale tentokrát na Kramáre. Dobrá voľba. Majú tam lekárov (aspoň tých dvoch, čo som zažila), ktorým poznajú význam slovného spojenia "ľudský prístup k pacientovi".

Doktorka, ktorá mi robila sono sa na mňa celý čas usmievala. Vyšetrenie ukončila veľmi prozaicky: "Je mi ľúto, milá pani, ale Vám ešte niekoľko dní zle bude! Teda, nie je mi to ľúto. Ste totiž v šiestom-siednom týždni. Blahoželám, mamička!" A podala mi sono snímok. Drahý hovorí, že som z ambulancie vyšla zo zreničkami veľkými ako narkomanka.

A tak nás bude o jedného viac.
Hovorí sa, že čas najlepší lekár. Ja si to nemyslím. Čas by neubral z bolesti, keby sme nedostali taký dar. Čas by neodvial pocit zbytočnosti, keby mi niekto podstatný neukázal moju dôležitosť. Láska je dobrý lekár.

Michaela Tischlerová - Bednárová

Michaela Tischlerová - Bednárová

Bloger 
  • Počet článkov:  173
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Priatelia sú ľudia, ktorí veria v moju budúcnosť, aj keď poznajú moju minulosť.BugsPhoto Zoznam autorových rubrík:  Je krátky jak rebrík do kurínaSom sa na-srdilaTaká "normálna" rodinaDeti vidia inakA neumrieme hladom!HugoMini a maxistretká a iné rozkoPrírodné etudyCtime tradícieDrivingFeminizmusSúkromnéod šialenej manželkyNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu