Písal o tom Paľko Bujdák, hovorili o tom ženy aj pred naším vchodom. Napriek tomu sme sa večer pozerali na tmavé okná.
Smútok obchádza moje srdce, keď pozerám do tmy. Smútok sa vkráda do srdca, keď pribúda skiel prepúšťajúcich iba modravú žiaru. Ťažko sa skrývajú slzy, keď sa ma 4-ročný syn pýta: "Mamka, nikto si nespomenul na detičky?"
Nádej sa vracia, keď sa v okne naproti rozhoria dva plamienky. Dva nie je veľa, ale možno predsa len nezabudli...