Aké je stretnúť nenápadnú celebritu

Autor: Michaela Tischlerová - Bednárová | 10.3.2006 o 11:05 | Karma článku: 7,92 | Prečítané:  2882x

Neklamem - skvelé. Nie preto, že by som sa triasla od vzrušenia, že nejaká slávna osobnosť o mňa zavadí očkom. To nie. Netrpím trémou - vyrástala som v divadle a tak je tréma pre mňa neznáme slovo. Úžasný je ten pocit, keď zistíte, že človek, ktorý skutočne niečo dosiahol je úplne normálny a vlastne svojou normálnosťou ani taký normálny nie je. Zamotané?

Posledné tri týždne sa v rádiu premleli traja muzikanti. Pred tromi týždňami sme hosťovali speváka kapely Nocadeň a minulý týždeň to bol Michal Malátný z Chinaski. Oba rozhovory boli viac ako príjemné. Chalani boli milí nielen do éteru (čo sa očakávalo), ale pozdávali sa mi aj ako ľudia. Žiadne hviezdne maniére, povýšenecký tón mimo éter. Podmienkam regionálneho rádia sa prispôsobili s takou samozrejmosťou .... chvíľami som uvažovala, či to nebolo len kvôli tomu, že takýchto rozhovor v rôznych podmiekach absolvujú naozaj mnoho. Ale myslím, že mám odhad na ľudí a tá ich prirodzenosť im bola daná a nie hraná.

Tento utorok do Frontinusu zavítal Mirko Žbirka. No poviem Vám pravdu - mám rada aj Chinaski aj slovenskú Nocadeň. Ale keď zavolal Steevee, že mi do vysielania príde Meky, skákala som ako malá. Nebolo to síce naše úplne prvé stretnutie - stretli sme sa aj predtým, ale rozhovor som s ním nerobila ja. Je to človek, ktorý mi nesmierne imponuje. Pláva v našom malom slovenskom rybníčku už niečo vyše 25 rokov a zatiaľ ho nezožrala žiadna väčšia šťuka. Každá skladba má hlavu aj pätu (uznávam - to je otázka vkusu) a je nesmierne chytľavá. Žije si svojím pokojným životom a nepotrebuje k tomu ani nijaký bulvár. Tak som si skackala po izbe a tešila sa.

Pôvodne mala celá suita (mi príde až smiešne - lebo celý doprovod tvoril jediný človek - Julko Viršík) prísť už po štrnástej. Zvyčajne prezradím hosťa na začiatku vysielania, aby sa poslucháči mohli tešiť, ale tentokrát som spravila výnimku a prezradila som len, že máme prekvapenie. Ale koho čakáme, som tajila ako Clinton Monicu Lewinsky. Keď sa totiž na niečo veľmi teším, vždy do toho niečo príde ... a teraz som sa tešila veľmi. :-D
Nakoniec som sa dočkala na konci môjho vysielania. Vikinko bol taký zlatý, že ma nechal vytešovať sa a nechal ma ešte hodinku za mikrofónom. Z pôvodných desať minút sme spravili pol hodinku. Počas rozhovoru, či už v éteri alebo mimo neho som dostala pár "faciek". V dobrom. Od prírody som totiž ukecaná, ale neskutočne a napriek tomu sa rozhovor zvrhol na onemanshow. :-D Kým s Chinaski alebo Nocadeň sme boli viac-menej vyrovnaní partneri, na Mekyho som očividne nemala a on si z toho vôbec nič nerobil. Ani na chvíľočku mi to nedal pocítiť, že si je toho vedomý.

Skvelý pocit, že na slovenské (a teraz po uvedení Hostelu aj svetové) pomery známa osobnosť je taká normálna. Keby bol aspoň troška namyslený, viem, že by mi tak neprekážalo, lebo ten úspech ho na to oprávňuje. Ale nebol. V duchu som si pospomínala na toľko ľudí, ktorí sa prešli štúdiom a hoci len začínali, nebola s nimi rozumná reč. Meky bol úplne obyčajný a mne bolo potešením sedieť v jednom štúdiu temer hodinku a debatovať o obyčajných veciach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Pokazili sme si to (píše Michal Havran)

Od štábov nepotrebujeme strašenie, ale informácie.

Progresívne Slovensko má nové vedenie, Trubana vystrieda Bihariová

Bihariová porazila Trubana pomerom 105 ku sto hlasom delegátov.

Píše László Sólymos

Matovičovo gesto Maďarom bolo fiasko

Premiér dostal facku vo forme memoranda od strany SMK.


Už ste čítali?