A odprevádza ma k autobusu drahý. Dnes nejde so mnou až do práce. Nemôže - ide ma zapísať k lekárovi, tak mu hádaj odpustím. :D Vystojí, vlastne vysedí tam kvôli mne kopec času ...
Komu je lepšie?
A práca. V piatok som mala adaptačný rozhovor. Tak to vyzerá, že si ma tu nechajú a možno aj "niečoakopovýšia". A mám aj parkovaciu kartu na firemné parkovisko.
Šéfa mám fajn. Naozaj fajn. Takého ľudského.
Mám v podstate 1500 kolegov. A ja som v tom množstve našla dvoch ľudí, ktorým môžem dôverovať a troch, ktorí síce ešte neprešli sitom, ale minimálne sú vhodnými kanditátmi. Zatiaľ mi robia príjemnú spoločnosť.
Mne je fakt dobre!
A nová spoločnosť. Máme domáce zvieratko. Trpaslíčieho králika - barančeka. No, možno by som mala skôr napísať trpaslíčiu králičku - ovečku. Je to baba. Bernie. Je skvelá. Trošku choručká, ale tým dokonale zapadá do profilu mojej "svorky". Prítulná, mojkavá ....
Dubko sa z nej zjančí. JA sa zjančím!
A dnes večer. Možno pôjdem na jazzový koncert. A možno budem len tak leňošiť. Alebo budem trošku upratovať. Nakoniec budem určite najprv upratovať, potom koncertovať a potom leňošiť. Prípadne odpadnem od únavy. Tak či onak, bude to nadmieru príjemný večer. A ráno možno zaspím do práce.
A tak som si pospomínala, že za posledných pár dní sa udialo toľko väčších či menších radostných drobností života, že môžem spokojne prehlásiť, že život je zrazu fajn. Nie dokonalý, ale dosť dobrý na to, aby mi nevadil ten ranný studený vietor a slnko skryté za mrakmi.