Michaela Tischlerová - Bednárová
Život je pes, ale príroda je krásna
„Chcela by som byť strom,“ povedala mi. „Bolo by to také jednoduché!“
Priatelia sú ľudia, ktorí veria v moju budúcnosť, aj keď poznajú moju minulosť.BugsPhoto Zoznam autorových rubrík: Je krátky jak rebrík do kurína, Som sa na-srdila, Taká "normálna" rodina, Deti vidia inak, A neumrieme hladom!, Hugo, Mini a maxistretká a iné rozko, Prírodné etudy, Ctime tradície, Driving, Feminizmus, Súkromné, od šialenej manželky, Nezaradené
„Chcela by som byť strom,“ povedala mi. „Bolo by to také jednoduché!“
Akože prichádza láska? Prečo sa so mnou nikto najprv neporadil?
Ja neviem. Naozaj. Mala by som sa smiať, tešiť sa a mávať slnku. A u mňa prší.
Všetci dospelí raz boli deťmi, len máloktorý z nich si na to pamätá. (skrotená líška)
Neklamem - skvelé. Nie preto, že by som sa triasla od vzrušenia, že nejaká slávna osobnosť o mňa zavadí očkom. To nie. Netrpím trémou - vyrástala som v divadle a tak je tréma pre mňa neznáme slovo. Úžasný je ten pocit, keď zistíte, že človek, ktorý skutočne niečo dosiahol je úplne normálny a vlastne svojou normálnosťou ani taký normálny nie je. Zamotané?
Nedávno som dala môjmu priateľovi veľmi ťažkú úlohu, ktorá na prvý pohľad komplikovane nevyzerá. Desať najromantickejších pocitov a predstáv. Nie je jednoduchá však?
Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Ja sa skôr cítim ako z Hitchcockových Vtákov. Zrazu!
Nerada by som liezla do kapusty mojim kolegom - profesionálom v chudnutí, ale s týmto prevratným objavom sa nedá nepochváliť. Určite veľa z Vás, túži jesť normálne, veľa necvičiť a pritom sa vpratať do nejakej staršej veci a to tak, že pritom nebudú pukať zipsy a odpadávať gombíky. Verte mi, dá sa to!
V novom bývame už hodnú chvíľu a človek by očakával, že po dvoch mesiacoch si nájde svoje miesto v byte. Krabice budú rozbalené a linka visieť na stene. Z rôznych objektívnych príčin sa tak zatiaľ neudialo a niektoré veci mám stále zbalené v škatuliach. A verím, že aj keď prídu posledné kusy chýbajúceho nábytku, niektoré veci zostanú ešte hodnú chvíľu oddychovať v kartónových obývačkách.
A ževraj zázraky sa nedejú! Ale nikomu to nepovedz! Pokazilo by mi to imidž ...
Ochočili si ma! Zrada, veď to je predsa môj stýl ... ochočiť si koho, čo ...
Tak som si povedala, že mesiac a pol je dostatočný čas na získanie nadhľadu a nájdenie zopár chýb. :) Do fotogalérie pozývam všetkých milovníkov našich krásnych hôr ...
Vrátila som sa z cvičenia. Duchovného. A hoci som dni strávila nahrávaním a noci napaľovaním, cítim sa úžasne, ba priam skvele.
Po dlhšej prestávke ... ďalšia zo série "hľadá sa autor" ...
Aby ste aj vy mali krajší deň, ponúkam niekoľko fotiek. Odporúčam hlavne pre tých, ktorí sa potrebujú ochladiť. :) Fotografie boli nasmímané na Poľane. Pre nestredoslovákov a ostatných: je to najväčšia vyhasnutá sopka na Slovensku.
Keď niekto napíše, že potrebuje cítiť vône - verím mu! Ja sa ma som totiž na tom rovnako. Od malička sa hrdím titulom hlavný gesutátor a ovoniavator rodiny. Tentokrát mi to bolo konečne na osoh.
Keďže ste sa viacerí našli, ponúkam charakteristiku ďalších stvorení, obývajúcich naše domovy.
Neveríte? Ani ja som nemohla, až kým som si o nich sama na vlastné oči neprečítala a na vlastné uši nevypočula. :) Teraz o nich na vlastné prsty píšem.
Ešte pred tým, ako vyvolám vlnu pobúrenia a obvinení, čestne prehlasujem: